Sep 03

Fundasaun Amizade tanba Amor (FUNDAMOR) – – 03/16/2019

Fundasaun Amizade tanba Amor (FUNDAMOR) – – 03/16/2019

Lautem   March 16, 2019

SEITOR
Edukasaun

MINISTERIU NE’EBE INVOLVE
Ministeriu of Edukasaun

PROGRAMA PERIOD
July 2, 2019 – December 31, 2019

Rezumu kona ba Programa no metodolojia Auditoria Sosial

Objetivu mak hakarak hatene profesores sira nia kualidade hanorin tuir sira nia konhesimentu no abilidade profesionalismu hodi garantia kualidade do ensino iha Munisipiu Lautem.

Metodolojia, ekipa auditoria sosiál halo entrevista ba profesores 68 iha eskola ensinu básico 16. Husi total ne’e na’in 54 permanente, 8 kontratadu no 6 voluntario. Fundamor uza lista atividade 13 ne’ebé Ministerio da Edukasaun promete atu halo hodi garantía kualidade hanorin iha Ensinu Báziku rural no urbana nudár checklist ba entrevista.

Deskobrimentu Xave

  1. Iha parte Polítika ministériu edukasaun nian,
  • Deskobrementu hatudu katak profesores ninia koñesimentu kona-ba polítika kualidade hanorin 72% mak la hatene, nune’e mós sei konsidera limitasaun iha aspetu balun hanesan: lei rejime karreira profesores seidauk implementa di’ak iha eskola sira, sala aprendizajen no profesores nian ne’ebé limitadu difikulta ba prosesu aprendizajen tanba estudante kuaze sala ida too liu 45.
  • Livru dedatika la sufisiente ba alunus no profesores sira hodi hanorin.
  • Ministériu da edukasaun la implementa sistema “Rewarding no Penalty” iha eskola hodi fó motivasaun di’ak ba profesores ne’ebé hanorin ho efetivu no fó sansaun ba profesores ne’ebé la hanorin ho efetivu tuir lei edukasaun.
  • Matadalan hanorin no Kuríkulu hakerek iha lian Tetum de’it nune’e la motiva profesores sira hodi aprende no hanorin ho lingua portugés.
  • Ministériu Edukasaun la fasilita di’ak ba AIAP iha eskola sira nune’e sira la akompaña prosesu aprendizajen iha eskola sira no sira iha konfuzaun boot ba sira nia knar ne’e.
  • Limitasaun profesores iha eskola obriga profesores sira hodi hanorin ho matéria liu 3 ho oras ne’ebé limitadu tebes nune’e difisil ba sira atu hanorin di’ak, Profesores balun nia eskalaun no Nivel aumenta maibé too agora seidauk hetan osan retroativu bele difikulta sira nia motivasaun hodi hanorin ho di’ak; Profesores sira barak mak tama ona idade reforma maibé ministériu da edukasaun seidauk hapara sira too agora; Maske polítika hodi garantia kualidade hanorin implementa ona iha eskola maibé Profesores sira ne’ebé hanorin iha ensinu báziku sira maioria iha kapasidade limitadu iha lingua ofisiál rua, inklui kapasidade hanorin, tékniku aprendizajen no seluk tan ne’ebé liu husi peskiza ne’e deteta katak Polítika kontributivu ba Profesores sira la ajuda sira nia moris di’ak tanba sira ne’ebé tama ona idade reforma sei kontribui 4% husi sira nia saláriu maibé ikus mai sira sei labele hetan fali sira nia osan, Maioria Profesores abandona eskola hodi mai simu sira saláriu iha banku no Profesores balun ne’ebé hanorin iha EBC no EBF hela iha fatin dook husi eskola
  1. Parte Profesores sira iha Eskola

Iha parte profesores nian, deskovrementu hatudu katak Profesores sira hanorin la tuir oras ne’ebé determina tanba tenke halo simu fali turma seluk atu uza sala iha lokraik; Profesores balun fuma, hemu tua no halo hahalok violentu iha fatin públiku no iha nia uma rasik hodi  prejudika ba ninia kredibilidade nudár funsionáriu públiku; Profesores sira halo toos ho sistema tradisionál iha tempo naruk ne’ebé sita sira nia enerjia, tempo no saúde fíziku ne’ebé prejudika ba ninia planeamentu no preparasaun material ho didi’ak; no Profesores sira ladún dezenvolve ninia kapasidade professional nudár manorin ida hodi hanorin ho professional tuir nia area espesializadu.

  1. Parte Inan Aman, Lider Komunitária no AIAP

Iha parte ida ne’e deskobrementu hatudu katak: Alunus balun halo hahalok inapropriadu b profesores sira;

  • Inan aman balun ladún respeita no valoriza profesores sira nudár ita nia manorin ida.
  • Inan aman sira ladún tau matan ba oan sira ne’ebé hetan edukasaun iha eskola ensinu báziku atu respeita no valoriza profesores liu husi hatudu hahalok respeitozu no komportamentu di’ak nudár estudante ida.
  • Inan aman sira ladún tau matan ba oan sira ne’ebé sei eskola hela maibé fuma, hemu tua no involve iha asaun violentu.
  • Lideransa komunitária sira ladún iha kooperasaun ho eskola sira iha Suco no aldeia.
  • Maioria AIAP sira la hatene sira nia funsaun nudár reprezentante Inan aman no komunidade iha eskola; no maioria AIAP asina relatóriu despeza no atividade eskola nian maibé sira rasik la hatene konteúdu no akuntabilidade relatóriu ne’e.

Rekomendasaun

Tuir deskobrementu hirak iha leten ne’e rekomenda ba manorin na’in, inan-aman no MEJD atu:

  • Halo avaliasaun regular ba manorin sira, revee kuríkulu, aplika sistema penalty no reward, revee mata dalan AIAP, tau matan ba bein estar profesores nian no mós reativa prosesu orsamentu retroativu ba Profesores sira hetan promosaun nivel no eskalaun.
  • Aumenta sala aprendizajen, livru dedatiku sira hodi suporta profesores nia atividade, formasaun língua Portugués, língua Tetum no tékniku hanorin ne’ebé a par ho situasaun atuál agora hodi motiva alunus atu aprende ho di’ak.
  • Fó formasaun intensivo espesialidade ba grau akadémiku tuir sira nia area espesializada no mós fasilita banku movel ba profesores nune’e sira la abandona prosesu aprendizajen.

Involvimentu Auditoria Sosial

Imi iha asesu ba kontratu?
Sin

Formatu Involvimentu Komunidade
Individual, Aldea, Suku, Postu Administrativu

Komprimisiu Guvernu hosi
Postu Administrativu, Munisipiu, Ministeriu

Partisipasaun Jeneru
Mane, Feto

Benefisiariu ba Projeitu: 68