Aug 29

Mata Dalan Institute (MDI) – Implementation of PDIM – 10/05/2017

Mata Dalan Institute (MDI) – Implementation of PDIM – 10/05/2017

Liquica, Manatuto   October 5, 2017

SEITOR
Infrastrutura

MINISTERIU NE’EBE INVOLVE

PROGRAMA PERIOD
September 1, 2017 – February 25, 2018

Rezumu kona ba Programa no metodolojia Auditoria Sosial

Mata Dalan Institute implementa ona programa Auditoria Social iha Munisipiu Manatuto no Munisipiu Liquica, husi implementasaun programa ne’e MDI iha ona kooperasaun no kolaborasaun diak entre komunidade benefisiariu, Lideransa Komunitaria, Emprejariu Lokal/Kompania implementador, Governu Lokal (Estrutura Komisaun Dezenvolvimentu Munisipiu, Komisaun Dezenvolvimentu Postu Administrativu), Ministeriu Administrasaun Estatal (MAE), Ajensia Dezenvolvimentu Nasional (ADN), Ministeriu Obras Publikas, Komisaun Anti Korupsaun (KAK), Provedoria Dos Direitos Humanos E Justisa (PDHJ) no Ministeriu Saude. liu tan ne’e, iha prosesu implementasaun, MDI halo monitoring ba implementasaun programa desenvolvimentu lokal (projetu PDIM), iha Munisipiu Manatuto no Munisipiu Liquica, metodolojia ne’ebe MDI uja hodi halo monitorizasaun no peskiza mak hanesan; mobilizasaun, inkontru preliminariu, trinamentu, inkontru parserial, halo survey, workshop verifikasaun no validasaun relatoriu evaluasaun implementasaun projetu PDIM liu husi prosesu auditoria social.

Deskobrimentu Xave

  1. Laiha kualidade; Projetu Postu Saude iha Suku Cairui Iha planu orsamentu tau projetu ho kuantidade bot halo uma 3, maibé iha terrenu diferente tanba kuantidade uma 2 ne’ebé fahe ba kuartu 4.
  2. Duplikasaun Alokasaun orsamentu; Projetu Ponte ki’ik 3 iha Suku Lacumesak, hahu ona iha tinan 2013 ho montante orsamentu US$. 52.000.00 Aloka tan orsamentu 2014 ho montante 13.000.00 maibé la implementa iha 2015 nafatin iha Alokasaun ho montante US$. 13.057.00 no la implementa iha tinan 2017 preve tan orsamentu ba projetu ne’e ho montante US$. 61.136.84 maibé la implementa iha terrenu tanba Kompania ne’ebé kaer projetu ne’e so hatene deit mak orsamentu husi tinan 2013,2014 no 2015.
  3. Single Source; Implementasaun projetu Konstrusaun Kapela iha Suku Hohorai projetu 2, Umakaduak projetu 1 tanba la tuir prosesu aprovizionamentu no refere liu ba desizaun polítika hodi halo single source. No projetu 3 refere implementa ona iha tinan 2016 maibé fóin aloka orsamentu iha tinan 2017.
  4. Laiha konsistensia entre planu orsamentu no implementasaun tanba diferente entre volume orsamentu iha Livru 3B ho implementasaun iha Terrenu.
  5. Alokasaun orsamentu ba projetu PDIM preve ona iha livru 3B maibé implementasaun projetu iha terrenu la akontese.
  6. Maioria projetu seidauk halo pagamentu hahú husi Inísiu asina kontratu tuir loloos Governu tenke selu ona ba Kompañia manán na’in sira depois asina kontratu 25% ba PDIM II no 35% ba PDIM I bazeia ba Dekretu Lei Númeru 15/2016. Maibé projetu remata ona totalmente Kompañia implementador sira seidauk hetan pagamentu.
  7. Halo mudansa implementasaun projetu husi Suku ida ba Suku seluk la halo konfirmasaun ho Komisaun Dezenvolvimentu Postu Administrativu (KDPA), Autoridade Komunitária no Komunidade iha Suku.
  8. Maioria projetu iha Munisipiu 3 ne’e la dun iha Kualidade tanba diferente ho volume orsamentu
  9. Laiha partisipasaun husi Lideransa Komunitária no Komunidade iha implementasaun projetu PDIM.
  10. Halo violasaun ba Dekretu Lei Númeru 36/2015 no Dekretu Lei númeru 15/2016.
  11. Laiha koordenasaun entre autoridade Governu Lokál ho Autoridade Komunitária hodi limita espasu Autoridade Komunitária nian atu halo supervizaun tuir Dekretu Lei Númeru 36/2015 no Lei Númeru 09/2016 haruka.
  12. Laiha transparénsia ba implementasaun projetu PDIM tanba Autoridade Governu Lokál sira ne’ebé tama iha (KDPA) no Autoridade Komunitária la asesu informasaun no dokumentu kontratu sira.
  13. ADN Munisipiu la halo nia knar ho loloos tanba falta halo supervizaun ba implementasaun projetu.
  14. Laiha konsistensia implementa Pojetu tuir Nesesidade; Kazu Iha Suku Lukulai Postu Administrativu Liquisa Vila aloka ba projetu Konstrusaun Postu Saúde ho montante orsamentu US$.64.390.00 maibé desidi hikas muda ba Suku Maumeta tanba problema. No iha tinan 2017 nafatin aloka osan retensaun ba Suku Luculai hodi halo uma ba Enfermeiru ho total orsamentu US$.9.906.30. Nune’e ikus mai komunidade hamutuk ho Lideransa Komunitária sira halo protesta tanba Governu Lokál no Ministeriu da Saude la konsidera sira nia nesesidade hodi muda projetu ne’ebé loloos sai nudár sira nia direitu maibé aloka fali ba Suku seluk.
  15. Laiha transparénsia ba Implementasaun orsamentu projetu; Kazu 2 iha Suku Dato Postu Administrativu Liquisa Vila. Projetu rehabilitasaun sistema bee mós multy Aldeia ho montante US$.$.195.803.92 no projetu fura bee mós ho total orsamentu 150.000 no Maibé implementasaun iha terrenu la hanesan tuir dadus iha livru orsamentu 3A no fóntes orsamentu la klaru tanba laiha informasaun no la tau kuadru informasaun.
  16. Projetu flood control/Barazen Vaviquinia La iha kualidade tanba kuantidade no kualidade sasán barak mak la hanesan.

Rekomendasaun

  1. Husu ba konsorsiu TAF/FÓNGTIL atu hadi’a mekanizmu akompañamentu servisu nian nune’e bele hatene diak liu situasaun no kondisaun husi parseiru.
  2. Husu ba konsorsiu TAF/FÓNGTIL atu aselera prosesu transferénsia orsamentu ba parseiu atu nune’e bele aselera implementasaun atividade tuir nia kalendariu.
  3. Husu TAF/FÓNGTIL atu rekomenda ba Uniãio Europeia atu halo transferénsia fundu ikus ba periodu ikus nian antes implementa atividade. Tanba difikulta parseiru sira liu-liu MDI atu ezekuta atividade final. Presiza hatene kondisaun parseiru nian la’os organizasaun lukurativa tanba ne’e laiha osan rezerva ruma iha organizasaun hodi finansia atividade sein iha orsamentu.
  4. Husu União Europea atu nafatin tau importánsia hodi fó apoiu nafatin ba asuntu Auditoria Sosiál iha Timor Leste.

Involvimentu Auditoria Sosial

Imi iha asesu ba kontratu?

Formatu Involvimentu Komunidade
Individual, Aldea, Suku, Postu Administrativu, Munisipiu

Komprimisiu Guvernu hosi
Postu Administrativu, Munisipiu, Ministeriu

Partisipasaun Jeneru
Mane, Feto